Život nás dokáže konfrontovať s hŕbou rôznych situácií a skúsenosť s niektorými z nich sa občas môže javiť až takmer škodoradostne. Podobne ako zistenie onkologickej diagnózy u pacientov, ktorí prežili veľmi aktívny pracovný život a na životnom štýle si zakladali aj po ukončení profesijnej kariéry. Rovnako ako pán Emil – bývalý československý reprezentant v chôdzi a celoživotne zapálený športovec aj turista. Po odchode do dôchodku si svoju jeseň života plánoval s veľkým nasadením až do okamihu, keď doň vstúpilo zistenie o novotvare na krčnej mandli.

Pán Emil zo slovenského Martina venoval celý svoj pracovný život manažérskym pozíciám v komunálnej energetike a v 62 rokoch doznal, že je to ten správny okamih začať sa viac venovať veciam, ktoré mu po celý život prinášali radosť. A to najmä pohyb, športové a turistické aktivity a taktiež starostlivosť o rodinný dom a záhradu. Odišiel teda do penzie, počas piatich rokov stihol navštíviť okolo dvadsať rôznych krajín a súčasne si dal zároveň cieľ bližšie spoznať tak Českú republiku, ako aj Slovensko. Preto sa pokorenie Cesty hrdinov SNP – najdôležitejšej slovenskej turistickej magistrály v dĺžke 750 km stalo vlani jeho logickou motiváciou.

„Vlani 2. augusta som túto výzvu šťastný dokončil a na nasledujúci týždeň som zaznamenal škrabanie v krku. Spočiatku som sa liečil doma kloktaním, tabletkami. Ťažkosti však pretrvávali a v polovici augusta som teda navštívil lekárku. Avšak ani výter neukázal žiadnu anomáliu,“ líči počiatky svojho príbehu pán Emil. Zhodou okolností škrabanie v krku prišlo vo chvíli, keď mal naplánovanú cestu na Majstrovstvá sveta v atletike v Katare, a keďže má zásadu cestovať za hranice primerane zdravý, rozhodol sa pred odjazdom navštíviť lekára, krčného špecialistu. Ten konštatoval novotvar, nasledovalo vyšetrenie v nemocnici v Martine a nakoniec chirurgický zákrok. Operácia potvrdila zhubnosť novotvaru a v nemocnici pán Emil absolvoval 3-týždňovú rekonvalescenciu. „Po zákroku som sa cítil dobre, nádor mal skutočne iba 13 mm, takže mi v podstate ani nijak zvlášť nevadil. Navyše bol diagnostikovaný v počiatočnom štádiu. Aj keď však jeho chirurgické vybratie dopadlo veľmi dobre, lekár ma upozornil, že nepatrné okraje novotvaru nebolo možné úplne odstrániť, a preto bude potrebné ešte ožarovanie.“

Kým sa uňho neprejavili prvé zdravotné ťažkosti súvisiace s krčnými mandľami, podľa svojich slov si pán Emil vlastne vôbec neuvedomoval význam slova rakovina alebo kvalita života. Nemal preto žiadne informácie týkajúce sa možností ožarovania onkologických pacientov. V spolupráci s nemocnicou sa obrátil najprv na Onkologické centrum v Martine, zhodou okolností však mal zároveň kamaráta, ktorý absolvoval liečbu karcinómu prostaty v Protónovom centre. Práve ten ho upozornil na možnosti protónovej liečby, s ktorou sa pán Emil začal postupne zoznamovať na webe Protónového centra. „Mojím heslom bola maximálna možná redukcia nežiaducich účinkov plynúcich z liečby. Chcel som sa čo najviac vyhnúť ožiareniu zdravých tkanív. V mojom prípade bola predsa iba reč o ožarovaní hlavy a úst, kde je uložených viacero zmyslových orgánov, a bavíme sa tu aj o takých veciach, ako je produkcia slín, ktorá by mohla byť rádioterapiou ovplyvnená. A z dostupných informácií som sa dozvedel, že práve protónová rádioterapia je v týchto prípadoch veľmi šetrnou alternatívou, takže urobiť rozhodnutie ísť sa liečiť do Prahy mi netrvalo veľmi dlho.“

Ošetrujúci lekár pánovi Emilovi protónovú liečbu odporučil, najmä pre obavy, aby ožarovanie nepoškodilo napínače hrtana a hlasivkové väzy, avšak na finálne schválenie bolo nutné ešte odporúčanie od Onkologického centra. To síce s protónovou liečbou potenciálne súhlasilo, súčasne však vo svojom vyjadrení uviedlo, že diagnóza je plne liečiteľná aj na Slovensku. A práve toto konštatovanie v prípade pána Emila predstavovalo dôvod pre nesplnenie podmienok nutných na povolenie liečby v zahraničí.

Keďže medzičasom po operácii ubehlo 6 týždňov a pána Emila začal tlačiť čas, rozhodol sa liečbu v Prahe financovať z vlastných zdrojov. „Následne mi na konzultácii Protónové centrum vyšlo v ústrety a upravilo finančné podmienky liečby. Súbežne som zároveň dostal definitívne zamietnutie liečby v zahraničí zo strany slovenskej poisťovne, a tak sa dnes len ťažko môžem ubrániť určitému rozčarovaniu nad vzniknutou situáciou. Celý profesijný život som z dvoch výplat platil zdravotné poistenie a na financovanie liečby, ktorú som pre seba považoval v daný moment za to najlepšie, to nakoniec aj tak nestačilo,“ opisuje svoje pocity pán Emil. Avšak určitá nádej na spätné, aspoň čiastočné preplatenie liečby svitla nakoniec aj jemu – v súčasnosti podniká právne kroky, ktoré by mali viesť k spätnému vyrovnaniu sumy za liečbu, ktorú by zdravotná poisťovňa musela v jeho prospech vynaložiť v prípade, že by ožarovanie absolvoval na Slovensku.

S liečbou v Protónovom centre bol spokojný – oceňoval predovšetkým technické vybavenie celého centra a skvelú organizáciu jeho chodu. „Je to skrátka moderná klinika, prekvapilo ma, koľko mladých ľudí tu pracuje, na kontroly ani na všetky vyšetrenia sa nemôžem sťažovať. Občas by som možno uvítal trochu pomalšie tempo, ale chápem, že lekári v centre majú na starosti veľa pacientov. Keď som niečo potreboval, stačilo sa ozvať na klientskej recepcii a bolo o mňa postarané, prístup bol skutočne profesionálny.“

To, že rakovina je závažnejšia choroba, než si dlho sám dokázal priznať, si uvedomil zhruba v polovici liečby, kedy začal pociťovať bolestivejší jazyk a problémy s prehĺtaním. „Rakovinu si nechce nikto pripúšťať. Keď mi toto ochorenie bolo diagnostikované, nepoložilo ma to a bol som presvedčený, že operácia bude úspešná a všetko bude dobré. Potom prišlo na rad ožarovanie a ja som ho skrátka bral ako súčasť liečebného procesu, vyplnil som všetky žiadosti a presťahoval sa na sedem týždňov do Prahy. Približne po 15. ožarovaní a 3. chemoterapii mi skutočne došlo, že tá choroba je reálna a vážna. Dôvody, prečo stretla práve mňa, už však neskúmam, viem, že musím ísť ďalej a vecou sa viac nezaoberať. Mimo webových stránok Protónového centra som o rakovine nič bližšie ani neštudoval – vravel som si, na čo by mi to bolo… A tento prístup mi rozhodne pomohol – čo potrebujem, to viem a nad zvyškom sa nesnažím prehnane zamýšľať.

35 ožarovacích frakcií pán Emil začal v novembri vlaňajšieho roku a do Protónového centra dochádzal aj počas Vianoc. V Prahe mal počas liečby v blízkosti centra prenajatý byt, takže s úsmevom dodáva, že aspoň sčasti mohol realizovať svoj zámer spoznať lepšie Prahu aj jej okolie, a vďaka protónovej rádioterapii sa zoznámil s pražskou Libňou. Kontrola na magnetickej rezonancii po troch mesiacoch od ukončenia liečby potvrdila neprítomnosť karcinómu, bez známok recidívy. A v definícii svojej ďalšej životnej výzvy má pán Emil jasno – zmena životného štýlu, väčší dôraz na zdravú stravu a postupný návrat k veciam, ktoré mu robia radosť. A v neposlednom rade taktiež starostlivé doliečenie spojené s návratom kvality života, na ktorú bol zvyknutý pred prepuknutím ochorenia. Keď dnes spätne hodnotím svoju skúsenosť s ochorením, som si dobre vedomý toho, že som mal veľké šťastie – nádor bol zistený včas, liečili ma skvelí odborníci a mal som plnú podporu svojej rodiny a všetkých blízkych.“